Artériová hypertenzia

Artériová hypertenzia, teda vysoký krvný tlak, patrí medzi najčastejšie chronické kardiovaskulárne ochorenia. Podľa odhadu WHO, v roku 2024 malo hypertenziu približne 1,4 miliardy dospelých vo veku 30 až 79 rokov. Približne 44 % ľudí s hypertenziou o svojom stave nevedelo a kontrolovaný tlak mala iba necelá štvrtina.  Neliečená artériová hypertenzia predstavuje jeden z hlavných rizikových faktorov pre vznik závažných srdcovocievnych a systémových komplikácií, v dôsledku ktorých patrí celosvetovo medzi najvýznamnejšie príčiny úmrtí. Dlhodobo môže prebiehať bez akýchkoľvek príznakov, preto sa často označuje aj ako „tichý zabijak“. Postupne poškodzuje cievy, srdce, mozog, obličky a ďalšie orgány. Dobrou správou je, že zdravým životným štýlom a správnou liečbou možno krvný tlak účinne kontrolovať a výrazne znížiť riziko rozvoja závažných komplikácií.

Čo je artériová hypertenzia?

Krvný tlak je sila, ktorou krv pumpovaná srdcovou činnosťou pôsobí na steny tepien. Krvný tlak stúpa pri kontrakcii srdcového svalu a klesá v pokojovej fáze – keď relaxuje – medzi dvoma údermi. 

Preto pri jeho meraní získavame dve hodnoty:

• systolický („horný“) tlak – tlak v tepnách v okamihu, keď sa srdce stiahne a vypudí krv do obehu,
• diastolický („dolný“) tlak – tlak v tepnách počas fázy, keď sa srdce medzi jednotlivými údermi uvoľňuje.

Hodnota krvného tlaku sa udáva v milimetroch ortuťového stĺpca (mmHg), napríklad 130/80 mmHg.

Artériová hypertenzia je stav, pri ktorom je krvný tlak dlhodobo zvýšený. Pri meraní v ambulancii sa za hypertenziu považuje opakovane nameraný tlak 140/90 mmHg alebo vyšší.

Jedno zvýšené meranie však zvyčajne nestačí na stanovenie diagnózy. Krvný tlak prirodzene kolíše a ovplyvňuje ho fyzická aktivita, stres, bolesť, nedostatok spánku či prostredie ambulancie. Diagnózu preto lekár potvrdzuje opakovanými meraniami (minimálne 2x v ambulancii), domácim meraním alebo 24-hodinovým ambulantným monitorovaním krvného tlaku (AMTK).

Ako sa klasifikuje krvný tlak?

Podľa odporúčaní Európskej spoločnosti pre hypertenziu (ESH) sa krvný tlak nameraný v ambulancii u dospelých klasifikuje nasledovne:

Kategória	Systolický tlak	Diastolický tlak
Optimálny	< 120	a < 80 mmHg
Normálny	120–129	a/alebo 80–84 mmHg
Vysoký normálny	130–139	a/alebo 85–89 mmHg
Hypertenzia 1. stupňa	140–159	a/alebo 90–99 mmHg
Hypertenzia 2. stupňa	160–179	a/alebo 100–109 mmHg
Hypertenzia 3. stupňa	≥ 180	a/alebo ≥ 110 mmHg

Ak systolický a diastolický tlak patria do rozdielnych kategórií, rozhodujúca je vyššia kategória. (Hypertenziu môže signalizovať zvýšená horná hodnota, dolná hodnota alebo obe súčasne.)

Ako si správne merať krvný tlak doma?

Domáce meranie pomáha lekárovi posúdiť skutočné hodnoty krvného tlaku mimo ambulancie a kontrolovať účinnosť liečby.

Pred meraním:

• aspoň 5 minút pokojne seďte,
• približne 30 minút pred meraním necvičte, nefajčite a nepite kofeínové nápoje,
• seďte s opretým chrbtom,
• chodidlá položte na podlahu a neprekrižujte nohy,
• ruku uvoľnite a podoprite približne vo výške srdca,
• manžetu umiestnite na holé rameno, nie cez oblečenie,
• počas merania nerozprávajte.

Uprednostnite validovaný automatický tlakomer s manžetou na rameno a používajte správnu veľkosť manžety.

Pri domácom sledovaní sa zvyčajne vykonávajú dve merania s krátkym odstupom ráno a dve večer počas niekoľkých dní. Pre lekára je dôležitejší priemer viacerých správne vykonaných meraní než jedna izolovaná hodnota.

Tip pre pacienta: Hodnoty si zapisujte alebo ich ukladajte v pamäti tlakomeru. Záznam prineste na kontrolu k lekárovi.

Skríning vysokého tlaku

Vzhľadom na väčšinou asymptomatický priebeh hypertenzie sa odporúča aktívne pátrať po vysokom krvnom tlaku skríningom, aspoň každé 3 roky u dospelých vo veku <40 rokov a aspoň raz ročne u dospelých vo veku ≥40 rokov.

Prečo vysoký krvný tlak vzniká?

U väčšiny ľudí nemožno určiť jednu konkrétnu príčinu. Hovoríme o primárnej alebo esenciálnej hypertenzii. Na jej vzniku sa podieľa kombinácia genetických faktorov, veku a životného štýlu.

Riziko zvyšujú najmä:

• nadváha a obezita,
• vysoký príjem soli,
• nedostatok pohybu,
• nevhodné stravovanie,
• nadmerná konzumácia alkoholu,
• fajčenie,
• dlhodobý stres,
• vyšší vek a genetická predispozícia.

U menšej časti pacientov je vysoký krvný tlak následkom iného ochorenia alebo pôsobenia niektorých liekov. Vtedy hovoríme o sekundárnej hypertenzii. Príčinou môžu byť napríklad ochorenia obličiek, hormonálne poruchy alebo syndróm obštrukčného spánkového apnoe.

Paradoxné stavy 

Občas sa stáva, že si človek doma opakovane nameria vysoký krvný tlak, no príde k lekárovi a tam sú hodnoty jeho tlaku krvi v poriadku. V takomto prípade hovoríme o maskovanej hypertenzii, ktorá predstavuje rovnaký problém ako bežná hypertenzia a je nutné ju štandardne liečiť.

Vyskytuje sa však aj opačná situácia, keď má pacient v ordinácií lekára tlak vysoký ale v domácom prostredí ho má normálny, dokonca môže byť aj nízky. V takomto prípade hovoríme o hypertenzii bieleho plášťa. U takýchto ľudí je liečba zbytočná až kontraproduktívna.

Tieto stavy poukazujú na nevyhnutnosť a dôležitosť správneho merania tlaku v domácnosti, v prípade diagnostickej neistoty je možné využiť 24 hodinový monitoring tlaku, takzvaný tlakový Holter.

Hypertenzia často nebolí

Vysoký krvný tlak môže celé roky prebiehať bez typických príznakov. Preto sa niekedy označuje ako „tichý“ rizikový faktor.

Bolesť hlavy, závraty, búšenie srdca alebo únava nie sú spoľahlivými ukazovateľmi vysokého tlaku. Človek môže mať výrazne zvýšený krvný tlak a pritom sa cítiť dobre.

Jediným spoľahlivým spôsobom, ako poznať svoj krvný tlak, je správne ho zmerať.

Prečo je vysoký krvný tlak nebezpečný?

Dlhodobo zvýšený krvný tlak poškodzuje cievnu stenu a zvyšuje zaťaženie viacerých orgánov. Riziko komplikácií rastie s výškou krvného tlaku, dĺžkou jeho trvania a prítomnosťou ďalších rizikových faktorov, napríklad fajčenia, vysokej hladiny cholesterolu, obezity alebo cukrovky.

Srdce

Vysoký tlak zvyšuje záťaž srdca a môže viesť k zhrubnutiu srdcového svalu. Zvyšuje riziko koronárnej (ischemickej) choroby srdca, infarktu myokardu, porúch srdcového rytmu a srdcového zlyhávania.

Mozog

Hypertenzia patrí medzi najvýznamnejšie rizikové faktory cievnej mozgovej príhody. Dlhodobé poškodzovanie drobných mozgových ciev môže nepriaznivo ovplyvňovať aj kognitívne funkcie a viesť k rozvoju demencie.

Obličky

Poškodenie drobných ciev obličiek môže viesť k poruche filtračnej funkcie obličiek, ktoré začnú vo zvýšenej miere prepúšťať pre organizmus dôležité bielkoviny do moča a naopak v nedostatočnej miere vylučovať toxické látky z organizmu. Môže to vyústiť až v úplné zlyhanie obličiek. Hypertenzia a ochorenie obličiek sa navyše môžu navzájom zhoršovať.

Cievy

Vysoký tlak podporuje poškodenie cievnej steny a aterosklerózu. Zvyšuje tak riziko srdcovo-cievnych komplikácií aj ochorenia periférnych tepien.

Oči

Postihnuté môžu byť aj jemné cievy sietnice oka.

Účinná liečba hypertenzie významne znižuje riziko poškodenia týchto orgánov.

Aké vyšetrenia sú potrebné pri vysokom krvnom tlaku?

Pri novozistenom alebo dlhodobo zvýšenom krvnom tlaku nestačí iba jeho zmeranie. Lekár potrebuje potvrdiť, či ide skutočne o hypertenziu, zhodnotiť celkové srdcovo-cievne riziko a zistiť, či vysoký tlak už neovplyvnil srdce, cievy, obličky alebo iné orgány.

Základné vyšetrenia

1. Správne meranie krvného tlaku

Krvný tlak sa meria opakovane za štandardných podmienok. Jedno zvýšené meranie väčšinou nestačí na stanovenie diagnózy.

Veľmi dôležité je aj domáce meranie krvného tlaku alebo 24-hodinové ambulantné monitorovanie tlaku (ABPM, tzv. tlakový Holter). Pomáhajú potvrdiť diagnózu a odhaliť hypertenziu bieleho plášťa alebo maskovanú hypertenziu.

2. Rozhovor s pacientom a fyzikálne vyšetrenie

Lekár sa pýta najmä na výskyt vysokého tlaku a srdcovo-cievnych ochorení v rodine, fajčenie, stravovanie, pohyb, alkohol, užívané lieky a ďalšie ochorenia.

Zisťuje tiež, či niektoré lieky alebo látky nemôžu krvný tlak zvyšovať.

Súčasťou vyšetrenia je napríklad počúvanie srdca a ciev, vyšetrenie pulzu, meranie telesnej hmotnosti a výšky a podľa potreby ďalšie vyšetrenia.

Základné laboratórne vyšetrenia

Krvné a močové testy pomáhajú odhaliť ďalšie rizikové faktory, poškodenie obličiek alebo možnú príčinu vysokého tlaku.

Zvyčajne sa vyšetrujú:

• krvný cukor nalačno a podľa potreby HbA1c (glykovaný hemoglobín – „dlhodobý cukor“) – na zistenie cukrovky,
• cholesterol a triglyceridy – na posúdenie rizika aterosklerózy, infarktu a cievnej mozgovej príhody,
• hladina kreatinínu v krvi a glomerulárna filtrácia (eGFR) – ktorá poukazuje na schopnosť obličiek filtrovať a vylučovať škodlivé látky z tela močom,
• hladina sodíka a draslíka v krvi – ich odchýlky môžu súvisieť s ochorením obličiek, hormonálnymi príčinami hypertenzie alebo užívanou liečbou,
• krvný obraz, najmä hemoglobín/hematokrit,
• hladina vápnika v krvi,
• hladina TSH (tyreostimulačný hormón)  v krvi – na posúdenie funkcie štítnej žľazy,
• podľa ESH aj hladina kyseliny močovej v krvi.

Vyšetrenie moču – dôležitá súčasť diagnostiky

Vyšetrenie moču môže upozorniť na ochorenie alebo poškodenie obličiek.

Veľmi dôležité je vyšetrenie pomeru albumínu a kreatinínu v moči (ACR). Aj malé množstvo albumínu (bielkoviny) v moči môže byť skorým prejavom poškodenia obličiek a zároveň upozorňuje na zvýšené srdcovo-cievne riziko.

EKG

12-zvodové EKG patrí medzi základné vyšetrenia každého pacienta s hypertenziou.

Môže upozorniť napríklad na zväčšenie ľavej srdcovej komory spôsobené dlhodobým vysokým tlakom, poruchy srdcového rytmu vrátane fibrilácie predsiení alebo na prekonané poškodenie srdca.

Doplňujúce vyšetrenia

Nie každý pacient potrebuje všetky nasledujúce vyšetrenia. Lekár ich vyberá podľa veku, zdravotného stavu, výsledkov základných vyšetrení a celkového srdcovo-cievneho rizika.

Echokardiografia – ultrazvuk srdca

Umožňuje podrobnejšie zistiť, či vysoký krvný tlak už spôsobil zhrubnutie alebo zväčšenie srdcového svalu, posúdiť funkciu srdca, srdcové chlopne a niektoré časti aorty.

Je obzvlášť dôležitá pri abnormalitách na EKG, srdcovom šeleste alebo príznakoch srdcového ochorenia, napríklad pri dýchavičnosti či bolesti na hrudníku.

Vyšetrenie ciev

U vybraných pacientov môže lekár odporučiť napríklad ultrazvuk krčných alebo stehenných tepien, meranie tuhosti tepien alebo členkovo-ramenný index.

Tieto vyšetrenia môžu odhaliť aterosklerózu alebo poškodenie ciev.

Vyšetrenie obličiek

Pri zhoršenej funkcii obličiek alebo podozrení na ich ochorenie môže byť potrebný ultrazvuk obličiek a ďalšie špecializované vyšetrenia.

Vyšetrenie očného pozadia

Očné pozadie umožňuje posúdiť drobné cievy sietnice. Vyšetrenie je obzvlášť dôležité pri veľmi vysokom krvnom tlaku, podozrení na hypertenznú emergenciu a u niektorých pacientov s cukrovkou.

Kedy sú potrebné špeciálne vyšetrenia?

Ak vznikne podozrenie, že vysoký krvný tlak je dôsledkom iného ochorenia – tzv. sekundárna hypertenzia – lekár môže indikovať ďalšie cielené testy.

Môže ísť napríklad o vyšetrenie hormónov nadobličiek (aldosterón a renín), obličiek a obličkových tepien, štítnej žľazy alebo vyšetrenie na spánkové apnoe.

Takéto vyšetrenia sú dôležité najmä pri hypertenzii vzniknutej v mladom veku, náhlom výraznom zhoršení tlaku, veľmi vysokých hodnotách alebo vtedy, keď sa tlak nedarí dostať pod kontrolu napriek užívaniu viacerých liekov.

Zapamätajte si

Vyšetrenie hypertenzie nie je iba meranie krvného tlaku.

Komplexné vyšetrenie pomáha odpovedať na štyri dôležité otázky:

Odpovede na tieto otázky umožnia lekárovi zvoliť najvhodnejšiu liečbu a správne cieľové hodnoty krvného tlaku pre konkrétneho pacienta.

Zdravý životný štýl je súčasťou liečby

Úprava životného štýlu je základom prevencie aj liečby hypertenzie. Začíname s ňou už u pacientov, ktorý majú zvýšený tlak krvi (>120/70mmHg). Je dôležitá aj pre pacientov, ktorí už užívajú lieky.

Medzi najdôležitejšie opatrenia patrí:

Menej soli. Odporúča sa obmedziť príjem soli (chloridu sodného) na max. 5g/deň (nie viac ako 1 čajová lyžička denne). Nadmerný príjem soli môže zvyšovať krvný tlak. Pozor treba dávať najmä na skrytú soľ v spracovaných potravinách, údeninách, polotovaroch a slaných pochutinách.

Zdravšia strava. Odporúča sa tzv. mediteránska (stredomorská) strava bohatá nazeleninu, ovocie, celozrnné potraviny, strukoviny, ryby a ďalšie nutrične hodnotné potraviny. Vhodná je strava bohatá na draslík (potraviny s vysokým obsahom draslíka sú napr. banán, avokádo, špenát). Zvýšený príjem draslíka však nemusí byť vhodný pri ochorení obličiek alebo pri užívaní niektorých liekov.

Pravidelný pohyb. Prospešná je napríklad svižná chôdza, tanec, bicyklovanie či plávanie doplnené primeraným silovým cvičením.

Primeraná telesná hmotnosť. Pri nadváhe môže už zníženie hmotnosti prispieť k poklesu krvného tlaku.

Obmedzenie alkoholu a nefajčenie. Fajčenie výrazne zvyšuje celkové kardiovaskulárne riziko, preto je jeho ukončenie jedným z najdôležitejších preventívnych opatrení.

Kedy začať medikamentóznu liečbu?

V prípade nekomplikovaných pacientov (bez komorbidít) sa vo všeobecnosti odporúča započať liečbu pri pretrvávaní TK >140/90 mmHg napriek režimovým opatreniam.

U pacientov, ktorí majú komorbidity (napr. cukrovka, zvýšený cholesterol, poškodenie obličiek, srdca a aterosklerotické postihnutie periférnych tepien) sa odporúča vypočítať 10 – ročné kardiovaskulárne riziko (skórovacím systémom SCORE2) a pri riziku vyššom ako 10%, sa liečba začína skôr, a to pri pretrvávaní TK ≥ 130/80 mmHg napriek režimovým opatreniam.

Lieky na vysoký krvný tlak

Ak úprava životného štýlu nestačí alebo je kardiovaskulárne riziko pacienta vyššie, sú potrebné lieky na zníženie krvného tlaku – antihypertenzíva.

Medzi základné skupiny patria:

• ACE inhibítory,
• blokátory receptorov pre angiotenzín II (sartány),
• blokátory kalciových kanálov,
• tiazidové a tiazidom podobné diuretiká,
• betablokátory, ktoré majú význam najmä pri určitých pridružených ochoreniach a klinických situáciách.
• centrálne antihypertenzíva

U mnohých pacientov je na dosiahnutie dobrej kontroly tlaku potrebná kombinácia dvoch alebo viacerých liekov. Často môžu byť dve či tri účinné látky spojené v jednej tablete, čo zjednodušuje každodennú liečbu.

Cieľová hodnota krvného tlaku sa stanovuje individuálne podľa veku, pridružených ochorení a tolerancie liečby. Súčasné európske odporúčania zdôrazňujú účinnú kontrolu krvného tlaku pri zachovaní dobrej tolerancie liečby.

Liečebný cieľ je TK 120-129/70-79 mmHg ak je dobre tolerovaný, ak nie, snažíme sa o dosiahnutie čo najnižších možných tolerovaných hodnôt.

Renálna denervácia – liečba pre vybraných pacientov

U niektorých pacientov zostáva krvný tlak vysoký napriek správne nastavenej kombinovanej liečbe a úprave životného štýlu. Pre vybraných pacientov môže byť jednou z možností renálna denervácia.

Ide o miniinvazívny katétrový výkon. Katéter sa cez tepnový systém zavedie k obličkovým tepnám a pomocou energie sa cielene ovplyvnia sympatické nervové vlákna v ich okolí. Sympatický nervový systém sa podieľa na regulácii krvného tlaku a zníženie jeho aktivity môže viesť k poklesu krvného tlaku.

Renálna denervácia nie je prvou voľbou liečby hypertenzie a nenahrádza zdravý životný štýl ani štandardnú medikamentóznu liečbu. O vhodnosti výkonu rozhoduje špecializované pracovisko po dôkladnom vyšetrení pacienta, posúdení doterajšej liečby a vylúčení možných sekundárnych príčin hypertenzie.

Akútne stavy

Akútne zhoršenie esenciálnej hypertenzie predstavuje stavy, keď si pacient doma nameria tlak vyšší ako 130/80 mmHg. Pokiaľ hodnoty tlaku nepresiahnu hodnotu 180/110 mmHg hovoríme o asymptomatickej hypertenzii, ktorú je možné zvládnuť aj doma, buď užitím tabletky pod jazyk (Tensiomin – kaptopril) alebo nitroglycerínu čo pomôže znížiť tlak cca. za 30 minút. Následne je nutné kontaktovať svojho lekára za účelom úpravy chronickej medikácie, ktorá by mala zabrániť ďalším výkyvom tlaku.

V prípade, že je tlak vyšší ako 180/110 mmHg, hovoríme o hypertenznej urgencii, čo si vyžaduje ošetrenie na pohotovosti.

Ak sa pridajú známky orgánového zlyhávania (dýchavičnosť, bolesť na hrudi, zmätenosť, poruchy zraku…) hovoríme o hypertenznej emergencii, čo si väčšinou vyžaduje hospitalizáciu a je nutné volať urýchlene RZP na prevoz do nemocnice.

Špecifické situácie

Vysoký krvný tlak v tehotenstve – čo je dôležité vedieť

Približne 7% gravidít je komplikovaných hypertenziou (vrátane pre-existujúcej). Vysoký krvný tlak počas tehotenstva si vyžaduje pravidelné kontroly. Správna liečba chráni zdravie matky aj dieťaťa a znižuje riziko komplikácií, najmä preeklampsie.

Aké hodnoty krvného tlaku sú dôležité?

Počas tehotenstva sa za vysoký krvný tlak považujú hodnoty 140/90 mmHg a viac. Cieľom liečby je udržiavať krvný tlak pod 140/90 mmHg.

Krvný tlak 160/110 mmHg alebo viac je závažný stav, ktorý si vyžaduje rýchle lekárske vyšetrenie a liečbu.

Nie všetky lieky na tlak sú v tehotenstve bezpečné

Ak užívate lieky na vysoký krvný tlak a plánujete tehotenstvo alebo zistíte, že ste tehotná, čo najskôr kontaktujte svojho lekára. Niektoré lieky je potrebné nahradiť liekmi vhodnými počas tehotenstva.

Medzi lieky, ktoré sa môžu podľa rozhodnutia lekára používať počas tehotenstva, patria najmä:

• metyldopa,
• labetalol,
• metoprolol,
• niektoré blokátory kalciových kanálov, napríklad nifedipín.

Naopak, ACE inhibítory a sartany (ARB) sa počas tehotenstva nesmú užívať, pretože môžu poškodiť vyvíjajúci sa plod. Nevhodné sú aj niektoré ďalšie lieky ovplyvňujúce renín-angiotenzínový systém.

Lieky na vysoký krvný tlak si nikdy svojvoľne nevysadzujte ani nemeňte. Náhle vysadenie liečby môže viesť k nebezpečnému zvýšeniu krvného tlaku. O zmene liečby má rozhodnúť lekár.

Dôležitá je aj prevencia preeklampsie

Preeklampsia je závažná komplikácia tehotenstva spojená s vysokým krvným tlakom a možným poškodením orgánov matky alebo poruchou funkcie placenty.

Ženám so zvýšeným rizikom preeklampsie môže lekár odporučiť nízku dávku kyseliny acetylsalicylovej (ASA, aspirínu). Podľa odporúčaní ESC sa používa 75–150 mg denne, spravidla od 12. týždňa do 36.–37. týždňa tehotenstva.

ASA však neužívajte preventívne bez odporúčania lekára.

Kedy treba vyhľadať lekára bez odkladu?

Okamžité lekárske vyšetrenie je potrebné najmä pri krvnom tlaku 160/110 mmHg alebo vyššom alebo pri príznakoch, ktoré môžu upozorňovať na preeklampsiu, napríklad:

• silná alebo nezvyčajná bolesť hlavy,
• poruchy videnia, rozmazané videnie alebo záblesky pred očami,
• výrazná bolesť v hornej časti brucha alebo pod pravým rebrovým oblúkom,
• náhle výrazné opuchy, najmä tváre a rúk,
• dýchavičnosť alebo výrazné zhoršenie celkového stavu.

Kontroly sú dôležité aj po pôrode

Vysoký krvný tlak nemusí pôrodom okamžite zmiznúť. V prvých dňoch po pôrode môže dokonca prechodne stúpnuť, preto je potrebné pokračovať v jeho sledovaní a podľa potreby aj v liečbe.

Ženy, ktoré počas tehotenstva prekonali gestačnú hypertenziu alebo preeklampsiu, majú v ďalších rokoch vyššie riziko vysokého krvného tlaku a srdcovo-cievnych ochorení. Preto sú dôležité pravidelné kontroly krvného tlaku a ďalších rizikových faktorov aj po skončení tehotenstva.

Zapamätajte si

Vysoký krvný tlak v tehotenstve sa dá účinne a bezpečne liečiť. Dôležité je pravidelné meranie krvného tlaku, užívanie liekov podľa odporúčania lekára (nie všetky antihypertenzíva sú v tehotenstve bezpečné) a pravidelné kontroly matky aj dieťaťa.

Liečbu nikdy svojvoľne nevysadzujte. Ak plánujete tehotenstvo alebo zistíte, že ste tehotná, informujte o všetkých užívaných liekoch svojho lekára.

Vysoký krvný tlak vo veľmi vysokom veku – na čo si dať pozor

Vo vyššom veku je liečba vysokého krvného tlaku stále dôležitá, musí však byť „šitá na mieru“. Cieľom je znížiť riziko cievnej mozgovej príhody a ďalších srdcovo-cievnych komplikácií bez toho, aby liečba spôsobovala závraty, slabosť alebo pády.

Najmä vo veku 85 rokov a viac musí byť liečba podľa odporúčaní ESC 2024 vždy prispôsobená celkovému zdravotnému a funkčnému stavu pacienta.

Dôležité upozornenia

• Vek samotný nie je dôvodom vysoký krvný tlak neliečiť. Dôležitejší je celkový zdravotný stav, krehkosť (frailty), pridružené ochorenia a to, ako pacient liečbu znáša.

• Krvný tlak sa nesmie znižovať za každú cenu. U väčšiny pacientov je cieľom liečby systolický tlak 120–129 mmHg, ak je takáto liečba dobre tolerovaná. U ľudí vo veku 85 rokov a viac, pri výraznej krehkosti, závratoch po postavení alebo obmedzenej očakávanej dĺžke života môže lekár zvoliť miernejší, individuálny cieľ.

• Liečba sa často začína opatrnejšie. U veľmi starých alebo krehkých pacientov môže byť vhodné začať jedným liekom v nízkej dávke a dávku zvyšovať pomalšie podľa účinku a tolerancie.

• Pozor na príliš nízky tlak a závraty po postavení. Krvný tlak je vhodné kontrolovať aj po postavení. Výrazný pokles môže spôsobovať závraty, slabosť, neistotu pri chôdzi a zvyšovať riziko pádov.

• Treba pravidelne kontrolovať všetky užívané lieky. Veľmi starí pacienti často užívajú viacero liekov súčasne. Lekár preto musí zohľadniť možné nežiaduce účinky, vzájomné pôsobenie liekov, funkciu obličiek a riziko nízkeho krvného tlaku.

• Lieky na tlak si svojvoľne nevysadzujte ani nemeňte. Ak sa po ich užití objavujú závraty, slabosť, pády alebo stavy na odpadnutie, je potrebné informovať lekára.

Vysoký krvný tlak pri ochorení obličiek

Vysoký krvný tlak a ochorenie obličiek spolu úzko súvisia. Vysoký tlak môže poškodenie obličiek zhoršovať a choré obličky môžu zároveň prispievať k zvýšeniu krvného tlaku. Správna liečba preto chráni nielen srdce a cievy, ale aj funkciu obličiek.

• Liečba sa prispôsobuje funkcii obličiek a množstvu bielkoviny v moči (albuminúrii). U pacientov so zvýšeným vylučovaním bielkoviny do moču sa často uprednostňujú ACE inhibítory alebo sartány (ARB), ktoré okrem zníženia tlaku pomáhajú chrániť obličky.

• Po začatí alebo zvýšení dávky niektorých liekov (ACEi, sartány, diuretiká) treba skontrolovať krvné testy, najmä funkciu obličiek (kreatinín/eGFR) a hladinu draslíka. Mierna zmena obličkových parametrov po začatí liečby nemusí znamenať, že liek treba vysadiť, ale pri väčších odchýlkach váš lekár liečbu upraví.

• U pacientov s hypertenziou a komorbiditou obličkového poškodenia sa vzhľadom na preukázanú výraznú redukciu kardiovaskulárneho rizika odporúča do liečby pridať SGLT-2 inhibítor (inhibítor sodíkovo-glukózového kotransportéra 2).

• Pozor na lieky proti bolesti zo skupiny NSAID (nesteroidné protizápalové lieky), napríklad ibuprofén alebo diklofenak. Pri ochorení obličiek môžu zvyšovať krvný tlak a zhoršiť ich funkciu, najmä pri dehydratácii alebo v kombinácii s niektorými liekmi na tlak.

Vysoký krvný tlak a cukrovka

U pacientov s cukrovkou sa veľmi často kombinujú viaceré ochorenia (vysoký krvný tlak, zvýšená hladina tukov v krvi, ochorenie obličiek, obezita), tým pádom majú extrémne vysoké riziko srdcovocievnych komplikácií. Účinná liečba vysokého tlaku je preto kruciálna. Hlavné terapeutické odporúčania sú rovnaké ako u ostatných pacientov, uprednostňujú sa ACE inhibítory alebo sartány (ARB).

U pacientov s hypertenziou a komorbiditou cukrovky sa vzhľadom na preukázanú výraznú redukciu kardiovaskulárneho rizika odporúča do liečby pridať SGLT-2 inhibítor (inhibítor sodíkovo-glukózového kotransportéra 2).

Čo si zapamätať?

Hypertenzia často nebolí, ale dlhodobo môže poškodzovať organizmus.

Preto je dôležité:

1. poznať svoj krvný tlak,
2. merať ho správne,
3. dodržiavať zásady zdravého životného štýlu,
4. predpísané lieky užívať pravidelne,
5. chodiť na pravidelné kontroly.

Správne liečená hypertenzia môže byť dlhodobo veľmi dobre kontrolovaná. Zníženie krvného tlaku pritom nie je iba zmenou čísla na tlakomeri – jeho hlavným cieľom je ochrana srdca, mozgu, obličiek a ciev a zníženie rizika predčasných kardiovaskulárnych komplikácií, teda dlhší a kvalitnejší život.

Najčastejšie otázky o vysokom krvnom tlaku